Technika nabijania na DC staniciach

50/25kW nabijacky su prezentovane ich maximalnym vykonom. Moje auto ma vysoku voltaz, preto sa na tych stojanoch nabija 49,8kW a 125A tam ide len pri velmi nizkom SOC, pri vyssom uz nabijacka stahuje prud (aj pod 120A), aby 50kW nebolo prekrocenych.

Ešte nikto nespomenul limit toho CCS kábla, ktorý zvykne byť 125-150A.

Presne tento problém plánuje riešiť nová stanica ejoin. Celkový výkon bude iba 30kW, ale výstup je dimenzovaný na 100A. Takže ideálne aj pre malobaterkáče s nízkym napätím - napr. Citigo-iV.

Přesně tak.

Pekne vysvetlené. Ďakujeme

Cloveku, ktory sa elektronike nerozumie aj tak kW nic nepovedia. Nevie si vypocitat kolko prejde km po nabiti 20kWh energie. Zavisi to od vonkajsej teploty, stupania/klesiania terenu, stylu jazdy atd. Skor by som bol za to aby sa neoznacovali 50kW nabijacky ako rychlonabijacky. Proste standard CCS1 by sa nevolal rychlonabijanie. CCS2 ma max prud 500A, tam sa uz da uvazovat o rychlonabijani.

nemo Neprehanaj, ved rovnako ako ked natankujem 10L zalezi kolko prejdem od profilu cesty a stylu jazdy. Je to to iste s nabitim 20kwh. Aj lajk si odpozoruje za akych podmienok a style jazdy s akym SOC prejde kolko km. Rovnako aj podla kw vykonu nabijania sa nauci odhadnut dobu nabijania. Ale kludne si zvykne aj na A, len je blbe ked jedna nabka pise kw a ina A. Je to ako s kw a konmi vykonu motora, jeden sa orientuje po novom kw, iny stale po starom kone pocita a niekto si nema problem prepocitat jedno na druhe. A aby nebolo malo, tak pre megalajkov vymysleli rychlost nabijania v km/h, co je pre nich mozno fakt najlahsie, lebo vie ako dlho musi nabijat aby presiel potrebne km do ciela.

Nie je to celkom tak. Hlavným komponentom, ktorý dodáva výkon z DC nabíjačky je DC/DC menič, alebo dajme tomu AC/DC menič. Jeho výkon definujú použité prvky, je daný dajme tomu nejakou VA charakteristikou ako napr. na obrázku (pridám nižšie, lebo do komentára neviem pridať prílohu). Výstupný prúd pri danej hardvérovej výbave závisí od mnohých parametrov, napr. vstupného napätia, teploty ale hlavne výstupného napátia. Výrobcovia väčšinou udávajú výkon ako maximálny výkon za dajme tomu nejkaých optimálnych podmienok, to ale neznamená, že menič je schopný dodať potrébný prúd v celom rozsahu výstupného napätia. Nabíjacie stanice mávajú takýchto modulov spravidla viac a sú zapojené paralelne a od ich počtu závisí výsledný výkon nabíjačky.
Deltu 25kW som nejako neštudoval, ale myslím si, že tá výkonová charakteristika bude v zásade rovnaká, ok, dokáže dodať 25kW, ale to neznamená, že pri 500V vie dodať 31,25kW, skôr si myslím, že tam dodá dokonca menej ako tých 25kW..
Pri AC wallboxoch je označovanie hodnotou prúdu zaužívané a založené na fakte, že sa vždy jedná o zhruba rovnaké striedavé napätie pri konštantnej frekvencii, t.j. 230/400V pri 50Hz. Pri DC nabíjaní je však rozsah výstupného napätia pomerne široký a 20A pri 300V nie je to isté ako 20A pri 500V..
Ak sa bavíme o aute s aktuálnym napätím batérie napr. tých 200V (celkom málo, z toho by vyšla cca asi 1,2 kWh batéria, ak sa bavíme o vybitom stave), bolo by to skôr na dolnom rozsahu výstupného napätia dostupných DC/DC meničov, kde ten menič väčšinou vie práve dodať maximálny prúd ale výstupný výkon nie je maximálny, pretože sme na nižsom napätí.
Dôležité je, že DC nabíjanie si vždy riadi auto, teda dajme tomu BMS alebo je jedno ako nejaké tie riadiace obvody nazveme. Tzn. ak sme v rozsahu, ktorý nabíjačka vie poskytnúť, nie je limitujúcim faktorom nabíjačka, ale batériový pack v aute a jeho riadenie, ktoré by malo brať do úvahy charakteristiku packu aj vrátane napr. schopnosti chladenia batérií aby boli i pri nabíjaní dajme tomu v nejakom rozsahu teplôt, prúdov atď. Celkom limitujúce faktory môžu napr. vychádzať aj z rozbalansovania článkov.
Nedá sa preto úplne súhlasiť s tým, že označovanie v kW je klamanie, je to celkom adekvátny údaj o výkone nabíjačky ;-) ale pri splnení určitých podmienok. Dôležité je uvedomiť si, že ide o označanie maximálneho výstupného výkonu silových obvodov nabíjacej stanice, ktoré berie do úvahy výkonové možnosti všetkých komponentov nabíjacej stanice vrátane meničov, spínacích a ochranných prvkov a káblov. Neriešime teraz ale dostupnú rezervovanú kapacitu AC prípojného miesta a výkonové parametre nabíjacej stanice. Keď sme ale v oblasti nižšieho napätia, áno, tam vstupuje do rovnice aj limitujúci maximálny prúd. Nie je však daný programátorom, ale skôr fyzikálnymi limitmi HW výbavy.
Patrilo by sa možno ešte dodať, že ak výrobca nabíjacej stanice použije napr. nižšie uvedený 20kW DC/DC menič, aby bol schopný garantovať tých 20kW v rozsahu výstupného napätia napr. od 200V, mal by použiť 2 takéto moduly.
(Takže už rozumiem pôvodnému príspevku od Miroslav Rojko ;-), i tak by som tie kW nenazval úplne klamaním, ale tak dajme tomu tak trošku marketingový ťah? )